Postupne som sa zoznamoval s tréningovými princípmi vo fitku, rozložením partií v tréningu, počtami sérií a správnymi technikami cvikov. Začal som čerpať viac živín zo stravy a nastavil tomu aj tréningy s činkami. Čím ďalej, tým viac sa vo mne vzbudzovala vášeň k bodybuildingu.V tej dobe som navštevoval strednú umeleckú školu, kde som sa začal zaujímať o anatómiu ľudského tela. Jeden z predmetov s názvom „Figúra“ bol zameraný práve na prekresľovanie anatómie na veľké formáty. Kostra, pohybové aparáty, tvary a úpony svalov, toto všetko si absolútne získalo moju pozornosť v škole. Častokrát som zostal dlhšie v škole a robil som si anatomické obrázky a skice. Fascinovalo ma ľudské telo, jeho definícia a fyzické možnosti, ruka v ruke som začal všetky poznatky aplikovať do tréningov.. začal som ešte viac premýšlať, ktorý sval ako funguje.

Ako náhle človek vidí výsledky, chce sa posúvať ešte ďalej a preto som sa rozhodol navštíviť niekoľko vzdelávacích inštitúcií. Prvý bol kurz zameraný na výživu, potom nasledoval trénersky kurz vo fitness a kulturistike a ďalšie diagnostické aj rehabilitačné kurzy. Keď som mal za sebou prvé štyri, začal som sa postupne popri práci venovať trénerstvu a vedeniu ľudí. Bol som ešte viac ponorený do sveta fitness až sa zrazu všetko v mojom živote točilo okolo cvičenia. Samozrejme mi to vôbec neprekážalo, mohol som venovať všetku pozornosť štúdiu tohto odvetvia, robiť čo ma baví, napredovať, plniť si ciele a zároveň pomáhať aj druhým na ich ceste.

Vyskúšal som sa postaviť aj na súťažné pódium. V juniorskom veku som sa pripravil na prvú súťaž v kategórií Mens Phyisque mužov a nepodarilo sa mi obsadiť finálové priečky. O niekoľko týždňov neskôr som sa zúčastnil juniorskej súťaže, kde som obsadil 4.miesto. Bola to skvelá skúsenosť, ktorá mi dodala ďalšiu chuť posúvať sa ďalej. Svoj posledný možný ročník v junioroch som chcel zakončiť kategóriou Classic Physique, nakoľko je môjmu srdcu oveľa bližšia. Ešte keď som len začínal s cvičením, častokrát sme s otcom debatovali o tzv. zlatej ére kulturistiky, za čias Arnolda. Rozprávali sme sa o celkovej estetike tela, atlétoch ako bol Frank Zane, Serge Nubret, obdivoval som ich prácu s telom, vnímanie tela ako umeleckej práce, čo sa dnes pokúša vrátiť naspäť práve kategória Classic Physique. Žiaľ pre celosvetovú pandémiu boli všetky súťaže pre ten rok zrušené. Na pamiatku sme si usporiadali aj s priateľkou svoju malú, vlastnú „súťaž“, keďže sme boli takmer celý rok v príprave.

Okrem toho, že ma fascinuje ľudské telo po fyzickej stránke a všetky jeho možnosti, zaujímam sa aj o mentálny aspekt, psychológiu. Je dnes dosť podceňovaná. Jediné limity ktoré nás skutočne obmedzujú, sú len tie, ktoré si vytvárame samy. Naše presvedčenie, motivácia aj disciplína, prostredie a ľudia ktorými sa obklopujeme, toto všetko tvorí našu cestu a jej smer. Na tomto si zakladám, či už v živote, cvičení alebo mojej práci.

„Neexistuje žiadna prekážka, ak sa človek nikdy nevzdá!“

V tomto duchu vediem aj dievčatá a ženy ktoré trénujem, snažím sa im dávať motiváciu, chuť plniť si ciele, pomáhať zdolávať prekážky a byť oporou. Okrem tréningov im pomáham aj so stravou, regeneráciou a celkovým mentálným vedením. Fitness súťaže ako také sú veľmi subjektívny šport, zatiaľ čo v iných športoch máme presný výsledok, počet gólov, zabehnutý čas alebo zdvihnutú váhu, vo fitness je to o niečo komplikovanejšie, keďže to čo sa páči jednému sa nemusí zase druhému. Samozrejme vždy chceme uspieť a robíme preto maximum, no zároveň usilujem o to aby si dievčatá odniesli pekné spomienky, zážitky, boli na seba hrdé a užívali si celý ten proces bez ohľadu na výsledok.