Tomáš Vu Thanh
PRIEKOPNÍK CAPOEIRY NA SLOVENSKU

Jeho meno práve slovensky neznie, no na Slovensku žije aj s rodinou už dlhé roky. Naplno sa oddal svojmu koníčku a dnes inšpiruje a vzdeláva stovky slovákov medzi ktorými nerobí žiadne rozdiely. Okrem profesionálov sa venuje aj hendikepovaným. Tomáša Vu Thanha poznajú pod prezývkou Latino. Je trénerom Brazílskeho bojového umenia CAPOEIRA a jeho činnosť si rozhodne zaslúži vašu pozornosť.

TOMÁŠ:

“Ten správny smer ti ukáže tvoja vášeň a nadšenie z cesty za tvojím cieľom!”

Prvé zoznámenie sa s capoeirou bolo v roku 2002 kedy som sa spoznal s mojim kamarátom Viktorom Vincze, s ktorým sme po zhliadnutí filmu “Majster neznámeho boja” (film venovaný capoeire) začali napodobnovať rôzne techniky capoeiry. Nebola to teda žiadna sláva no veľmi nás to bavilo. Chceli sme sa zlepšovať. Postupnne sme hľadali rôzne videá a pohyby na internete, kde ich vtedy bolo len veľmi málo. Napriek tomu sme usilovne trénovali každý deň. Skúšali sme napodobňovať profíkov z videí a fotiek. Pracovali sme aspoň s tým málom, čo sme mali. Väčšinou šlo o akrobatické kúsky, premety a saltá.

Ako ten čas išiel snažili sme sa zbierať čo najviac informácií a hlavne hľadať najbližší klub, kde by sme sa mohli učiť robiť veci správne. Ten bol v Bratislave. Rozhodli sme sa im napísať email a pozvať chlapcov k nám do Komárna. To bol presne ten moment, ktorý odštartoval moju cestu za ozajstnou capoeirou.

Musím poznamenať, že to bola dosť dlhá a a taktiež veľakrát veľmi náročná cesta. Predtým u nás capoeiru ľudia nepoznali. Vždy keď sme si ju chceli nejako presadiť ľudia nás brali s rezervou a často sa nám posmievali. Veď čo, chlapci si vonku skákali na nejaké latinské pesničky, kopali okolo seba a robili rôzne premety. Stretol som sa aj s tým, že si mysleli že sme nejaká sekta.

Na druhej strane sa ani nečudujem. Naše zručnosti boli otrasné. Naučené pohyby z filmu a nejakých videí.. Čo bolo však najdôležitejšie, mali sme veľkú túžbu trénovať a rozvíjať  sa. Po roku takéhoto samovzdelávania sme sa rozhodli navštíviť klub v Bratislave. Každý týždeň sme sa snažili dochádzať na tréningy. Utekali sme rovno zo školy a osobným vlakom, ktorý šiel 3 hodiny, sme dochádzali 100km. Tam sme 2 hodiny trénovali a potom zas 3 hodiny cestovali naspäť. Našim rodičom sa to vôbec nepáčilo. Prichádzali sme neskoro večer, nehovoriac o tom, že sme veľakrát aj zmeškali vlak a išli sme nočným autobusom o 2:15 ráno. Vďaka týmto momentom ale mám najlepšie zážitky, na ktoré nikdy nezabudnem!

Ako som cestoval na tréningy do Bratislavy, uvedomil som si aké dôležité je vzdelávať sa a rásť. Mnoho z chalanov v partii nechcelo investovať. Keď už mali platiť za tréningy tak si to rozmysleli. Toto je veľká chyba, ktorú robí mnoho ľudí. Nič, totiž nie je zadarmo. Ja som všetky svoje peniaze dával do toho aby som sa stal lepším. Platil som si semináre, cestovné.. spával som v telocvičniach a jedol som to, čo som si urobil doma!  Veril som v hĺbke duše, že robím správnu vec a že raz príde ten moment, kedy sa to všetko vráti. Nevedel som presne, že kedy ale bol som si istý že to príde!

Po dlhých rokoch každodenných tréningov sme si otvorili vlastný klub v Komárne. Momentálne trénujeme už aj v mestách Galanta, Nitra, Komárno, Senec a v Maďarskom meste Gyor a Tatabanya. Snažíme sa rozvíjať capoeiru všade kde je to možné! Zúčastňujeme sa rôznych seminárov a súťaží na Slovensku aj v zahraničí. Sme tiež organizátormi veľkých podujatí. Vediem projekt, v ktorom sa venujeme mentálne postihnutým ľuďom, kde sa snažíme pohybmi capoeiry zlepšiť po fyzickej ale aj mentálnej stránke.

Od mladého veku som veľmi rád sledoval úspešných športovcov, ako sa pripravujú na súťaže a čím všetkým si musia prejsť aby dosiahli svoj úspech. Tvrdé tréningy, prísne stravovanie, mentálna príprava, atď..

Každý rok sa spolu s mojím tímom zúčastňujeme na rôznych súťažiach doma aj v zahraničí.
Medzi moje najväčšie úspechy patrí:
– 2x umiestnenie  na 1. mieste na Majstrovstvách Európy

– na Majstrovstvách sveta v Brazílií som sa umiestnil minulý rok na 5. mieste. Bola to pre mňa asi najťažšia súťaž v mojom živote. Súťažil som v profi kategórií a medzi mojimi súpermi bolo veľa domácich športovcov. Brazilci sú veľmi cieľavedomí a temperamentní a urobia všetko preto aby vyhrali.

Medzi ďalšie osobné úspechy patria ocenenia športovca mesta za skvelé výsledky v oblasti rozvoja športu a umiestnenia na rôznych menších súťažiach. Tieto ocenenia mi dávajú motiváciu viac a viac súťažit a reprezentovať mesto a našu krajinu lebo vidím že to má zmysel.

Samozrejme nesmiem zabudnúť na mojích žiakov či už deti alebo dospelých. Cestujú somnou všade kde sa len dá a taktiež sa umiestňujú na medailových pozíciách. Nič nie je krajšie ako sledovať svojich žiakov predvádzať výnimočné výkony na súťažiach!

Capoeira pre mňa znamená životný štýl vďaka ktorému si plním sny a životné ciele! Vďaka capoeire som mal možnosť precestovať mnoho krásnych miest u nás aj v zahraničí. Trénoval som s najlepšími na svete a mal som príležitosť spoznať množstvo úžasných ľudí rôznych kultúr! Mal som obrovskú česť spolupracovať aj so známymi osobnosťami z obrazoviek.

Mojim zámerom nie je urobiť zo všetkých ľudí capoeiristov za každú cenu. Snažím sa im ukázať aspoň nejaký smer k aktívnejšiemu životnému štýlu a tak možno nájsť tú pravú hodnotu samého seba. Som vďačný za možnosť budovať komunitu skvelých športovcov, ktorí sa snažia ukázať svetu že aj v tejto rýchlej dobe, kde je stále veľa nenávisti medzi ľuďmi, dokážeme držať pokope a robiť tento svet lepším bez rozdielov rasy, náboženstva a kultúry.
Moja vízia je jasná. Chcem čo najlepšie budovať a rozvíjať svoje kluby lebo presne tie to tu budú po mne budovať a šíriť ďalej. Snažím sa im vytvárať stále lepšie podmienky. Je predo mnou ešte dlhá cesta ale keď som sa dostal až sem tak verím, že všetko je možné a že to dotiahneme veľmi ďaleko!
.

Nikdy sa nevzdávajte niečoho len kvôli tomu, že vám ostatní neveria a neberú vás vážne. Ani moje učiteľky v škole ma nebrali vážne, keď som každú prestávku skákal po chodbách.. teraz ku mne na tréningy chodia ich deti! Dôležité je aby ste najprv verili sami sebe a hlavne vedeli kam mierite a čo chcete dosiahnuť.

Ja by som tu veľmi rád po sebe niečo zanechal.. niečo čo tu bude ešte veľmi dlho ľuďom pripomínať celý náš príbeh. Verím, že jedného dňa budú ľudia veriť mojim dlhoročným skúsenostiam skutočne vo veľkom a ja budem mať svoje vlastné školy, kde budeme vychovávať nové a nové generácie!

Na záver by som vo svojom mene a v mene všetkých capoeiristov chcel zo srdca poďakovať všetkým, ktorí nám za posledné roky akokoľvek pomohli a umožnili nám napredovať.
Veľká vďaka patrí tímu Journey to Greatness. Vďaka vám budú o našej capoeire vedieť ďalší ľudia a tým jej pomáhate rásť. Robíte skvelú prácu a pomáhate inšpirovať mnoho ľudí! Som rád, že môžem byť súčasťou JTG rodiny.
.

ĎALŠÍ JTG ATLÉTI